Výstavy 2021 - Festival NASUTI

Umenie NASUTI 2021

sobota 18.9. 11.00 - 18.00
park a kaštieľ v Moravanoch nad Váhom

Mads Floor Andersen, András Cséfálvay, Jonáš Gruska, Kata Mach, Lucia Papčová, Rudolf Sikora, Miro Tóth a Samčo Brat Dážďoviek

Na festivale NASUTI sme sa tento rok venovali téme TMA. Tme, ktorej nedostatok kvôli svetelnému smogu negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Pocitom temnoty, ktoré môžme pociťovať z aktuálnej spoločenskej situácie. Tme s jej metaforickým potenciálom konca, opustenia a úzkosti, ale aj intimity, pokoja a nekonečnosti vesmíru.

sobota 18.9. 11.00 - 18.00
park a kaštieľ v Moravanoch nad Váhom

Mads Floor Andersen, András Cséfálvay, Jonáš Gruska, Kata Mach, Lucia Papčová, Rudolf Sikora, Miro Tóth a Samčo Brat Dážďoviek

Na festivale NASUTI sme sa tento rok venovali téme TMA. Tme, ktorej nedostatok kvôli svetelnému smogu negatívne ovplyvňuje životné prostredie. Pocitom temnoty, ktoré môžme pociťovať z aktuálnej spoločenskej situácie. Tme s jej metaforickým potenciálom konca, opustenia a úzkosti, ale aj intimity, pokoja a nekonečnosti vesmíru.

Tak, ako sme v predošlom roku pracovali s témou bezrastu, prípadne anti-produkcie, ktorá je v rámci umenia istým paradoxom, v ročníku 2021 sme sa zamerali tie oblasti súčasného umenia, ktoré nepracujú primárne s vizualitou či zrakovým vnemom, ale pristupujú k umeleckému zážitku (aj) cez iné zmysly. Umenie na festivale pracovalo s tým, čo nie je primárne viditeľné - ostáva v temnote, či už reálnej alebo metaforickej. Veci, ktoré vysúvame do temného sveta, sveta, ktorého sa obávame - nepoznaného, nepredstaviteľného. Približovali sme svet (objekty, entity, informácie, vzťahy), ktorý sa nachádza mimo našich pozorovaní - či už fyziologicky daných alebo obmedzených našou predstavivosťou.

Zamerali sme sa na performatívne polohy umenia - sound art, performance, happening, environment, ale odprezentovali sme aj multimediálne inštalácie a diela tradičných, “hmatateľných” výtvarných druhov a techník (obraz, objekt). Umelecká produkcia na festivale nemala podobu jednoliatej, ucelenej výstavy vizuálneho umenia. Bola viac medzidruhovou komunikačnou bázou, mozaikou žánrov, myšlienok a umeleckých prístupov, ktoré spájalo spoločné libreto, motív odvíjajúci sa od ústrednej témy festivalu.

Predstavili sme rôzne formy spracovania tém zmien spoločnosti smerujúcej k veľkému zlomu (klimatický rozvrat), humanizmu v kríze, odpútania sa od povrchu vizuálneho vnímania, potreby redefinície vzťahov a politík, ale aj astronomické, geologické a kozmologické témy, vízie post-humanistickej spoločnosti, filozofickú či politickú reflexiu aktuálnych civilizačných problémov a špecifík doby.