Hájovňa-Červená studňa

vernisáž 19.11.2022 o 11.00

trvanie výstavy do 18.12.2022

Kurátorka: Zuzana Duchová

Existuje udržateľné lyžovanie? Vplyv klimatických zmien na zjazdovkách je nepopierateľný. Zimy sa skracujú. Teploty sa zvyšujú, čo má priamy vplyv na zimné strediská, z ktorých niektoré sú v súčasnosti až z 80 % umelo zasnežované. Odborníci tvrdia, že ak budeme pokračovať týmto tempom, o 100 rokov nebude žiadny sneh. Má lyžovanie ako šport ešte na Slovensku budúcnosť? Pýta sa bývalá športová zjazdárka a vizuálna umelkyňa Andrea Kalinová. Keď sa v časoch globálneho otepľovania do dôsledkov zamyslíme nad viacerými ľudskými aktivitami, ktoré sú spojené s chladným počasím, prídeme na zaujímavé zistenia. Nadšení lyžiari ako Kalinová by chceli zabezpečiť, aby sa lyžovanie stalo udržateľným. Dá sa to ešte? Mnohé štúdie ukazujú, že zmysluplné lyžovanie bude na našej pologuli až od nadmorskej výšky 700m. Mnohé strediská sa snažia o zmenu tým, že zavádzajú solárne panely a veterné turbíny na doplnenie energie, ktorú používajú. Postačí to, keď turisti aj tak pocestujú lietadlami? Čo je problém Hoci lyžovanie nemusí byť samo o sebe škodlivé, lyžiarske strediská, priemysel a ďalšie faktory spojené s lyžovaním môžu mať negatívny vplyv na prírodu. Pri vytváraní dokonalého lyžiarskeho strediska je pravdepodobné, že dôjde k odlesneniu. Stromy sa musia vyrúbať, aby uvoľnili miesto lyžiarom a lyžiarskym vlekom. Nedostatok stromov má vplyv nielen na životné prostredie, ale aj na zvieratá, ktoré na stromoch žijú. Ďalší dôvod, prečo môže byť lyžovanie škodlivé pre životné prostredie, súvisí s vodou, ktorú tieto strediská denne spotrebujú. Kvôli globálnemu otepľovaniu sa musí používať umelý sneh na doplnenie snehovej pokrývky a tento proces si denne vyžaduje množstvo vody z blízkych jazier a riek. Lyžiarske strediská používajú fosílne palivá na výrobu elektrickej energie, ktorá je potrebná každý deň na prevádzku lyžiarskych vlekov a iných dôležitých častí strediska. Je zaujímavé, že lyžiarske stredisko spotrebuje za jeden mesiac na prevádzku lyžiarskych vlekov takmer rovnaké množstvo energie ako 3,8 domu za celý rok. To je mimoriadne veľa, keď to porovnáme s 5 galónmi nafty za hodinu, ktoré spotrebujú upravovače tratí. Čo vidíme na fotografiách a v našej krajine Výstava sa nesnaží dávať jednoznačné návody ani odsudzovať celé lyžovanie ako také. Ide o špekulatívnu personálnu archeológiu, výskum oblasti Slovenska. Čo si pomyslia naši pravnuci, ak ešte nájdu tieto relikty v krajine? Hypotetická otázka funguje aj opačným historickým smerom: Ako by vnímali takéto objekty naši dávni predkovia? Lyžovanie sa stalo problematickou zábavou pre finančne zabezpečené vrstvy obyvateľstva. Zmeny môžeme pozorovať aj v oficiálnych súťažiach v zjazdovom lyžovaní – niekoľko akcií muselo byť z dôvodu nepriaznivého počasia zrušených. Aká asi bola doba, kedy mala každá obec svoj vlek? Keď sme na lyžiarskych zájazdoch prežívali prvé lásky?